Ak chcete v niečom uspieť, určite potrebujete poznať konečný cieľ – cieľ. Je to tak? Dokonca aj Stephen Covey ( 7 návykov vysoko efektívnych ľudí ) to povedal – je to zvyk číslo 2 – „začnite s cieľom na mysli“. Ak nemáte cieľ, ste na ceste nikam. Staroveký filozof Seneca (49 – 62 n. l.) povedal: „Nech všetko vaše úsilie smeruje k niečomu, nech má tento cieľ na zreteli .“

Možno si hovoríte: „Áno, to nie je nič nové a nie je to práve raketová veda“, ale dovoľte mi opýtať sa vás na toto. Je to vždy pravda? Ak je vaša odpoveď áno, mám pre vás ďalšiu otázku. Ak je to také zrejmé, prečo sa potom mnohí z nás trápia s dosiahnutím cieľa, aj keď sme si ho predtým definovali?

Teraz nehovorím, že „začať s cieľom na mysli“ je zlé. Pevný cieľový bod nám pomáha definovať cestu, ktorou sa tam pokúsime dostať. Mať pevný bod nám tiež pomáha zastaviť sa, zamyslieť sa a vidieť, ako k nemu napredujeme. Môžeme vidieť, či sa nám darí alebo či odbočujeme na inú cestu. To samo o sebe môže pomôcť doladiť a orientovať naše konanie a úsilie v prítomnom okamihu.  

Jedným z problémov prístupu „cieľ na mysli“ je, že tento cieľ môže neustále odvádzať našu pozornosť. Výsledkom je, že sa neustále zameriavame na budúcnosť. A keď sa objavia problémy (čo sa nevyhnutne stáva), naďalej sa zameriavame na budúcnosť, namiesto toho, aby sme sa zastavili a zostali „tu a teraz“. Stanovenie koncového bodu a práca po konkrétnej ceste k nemu je obmedzujúca. Vyvíja tlak na ľudí pracujúcich na projekte, aby sa pohybovali iba týmto smerom, a neumožňuje flexibilitu potrebnú v zložitom procese chápania myšlienok, skúseností a učenia sa ľudí.  

Ale tí, ktorí využívajú prirodzené prestávky na zamyslenie, často dosiahnu nové osvietenie, napríklad uvedomenie si, že alternatívna cesta je optimálnejšia ako tá, po ktorej sa nachádzate. A často existuje niekoľko trás – niektoré farebnejšie ako iné. ALE ak si budete naďalej nasadzovať klapky na oku a rýchlo sa presúvať vpred cez tieto prirodzené momenty učenia, budete pokračovať na suboptimálnej ceste, ktorá si vyžaduje veľa času a úsilia a vysáva z vás nadšenie. Na druhej strane, dovoliť si viac slobody je menej stresujúce, príjemnejšie, flexibilnejšie, pretože sa odhaľujú slepé miesta a vy vstupujete do tohto krásne obohacujúceho transformačného územia. 

Ako sa to teda vzťahuje na tréning IMG? 

Často nás pohlcuje konečný cieľ, ktorý nás úplne ovládne a bráni nám skutočne dosiahnuť prirodzené transformačné body vplyvu našich účastníkov. Áno, musíte mať konečný cieľ – (napríklad pomôcť im prekonať všetky požiadavky MRCGP, napr. AKT, RCA/CSA, ePortolfio, WPBA atď.), ale to, čo tým chcem povedať, je, aby ste nezabudli na cestu! Keď prídu prirodzené momenty „nového osvietenia“ – nezabudnite sa zastaviť, pozastaviť, preskúmať a pochopiť, než budete pokračovať. Stále sa dostanete do cieľa – ale po ceste môžete urobiť aj transformačné zmeny vo vzdelávaní. A obaja sa počas procesu učíte.

V tejto časti sa budeme venovať niektorým veciam, ktoré môžete urobiť, aby ste sa stali transformačným učiteľom, a zároveň pomôžeme IMG „preskočiť obruče“. Taktiež preskúmame kultúru a rozmanitosť, porovnáme ju s vaším súčasným pohľadom na svet a uvidíme, ako sa líši. Pridajte sa ku mne a poďme jednoducho objavovať.